Zuzana A. žije s narkolepsiou už desať rokov a čiastočne sa jej darí vyhrávať boj nad príznakmi tohto ochorenia, najmä vďaka pomoci liekov a zdriemnutiami počas dňa. Aktuálne sa venuje práci manikérky/štylistky, vďaka čomu si sama koriguje pracovnú dobu.

U Zuzany A. sa príznaky narkolepsie začali prejavovať v dvanástom roku života kedy začala väčšmi zaspávať počas dňa. Tieto príznaky následne prerástli mieru, kedy si ešte všetci hovorili, že je len unavená, v puberte alebo lenivá a tak vyhľadali pomoc. Proces diagnostikovania nebol tak zdĺhavý, ako je bežné u niektorých pacientov, no aj napriek tomu začala byť liečená na príznaky narkolepsie až v 15 roku života. Ako sama tvrdí, kvôli narkolepsii prišla o kamarátky, ktoré sa s ňou prestali baviť práve kvôli jej dennému zaspávaniu, na základe ktorého s nimi už netrávila toľko času ako pred tým a nedokázala s nimi vykonávať rôzne aktivity, prípadne byť dlho do noci hore.

Aj napriek svojim príznakom dokázala Zuzana A. vyštudovať strednú školu a začala aj štúdium na vysokej škole. V škole učitelia jej ochorenie akceptovali, najmä vďaka papieru od lekára, ktorý potvrdzoval diagnózu. Vysokú školu po zmene odboru napokon zanechala a začala sa venovať zamestnaniu. V práci si je schopná klientov objednávať v čase, ktorý jej vyhovuje najviac, pretože po niekoľkých hodinách práce je veľmi unavená a potrebuje krátke zdriemnutia, ktoré by jej v inej práci neakceptovali.

V jej prípade jej veľmi pomáha tiež vplyv viery v Boha a cirkev, taktiež sociálna opora, ktorá z týchto aspektov vyplýva. Zároveň spolu s liekmi a krátkymi zdriemnutiami počas dňa je schopná fungovať bez väčších ťažkostí.