Narkolepsia

Lukáš

Lukáš
Lukáš

29 rokov

Základné informácie o pacientovi

Lukáš je rodený Slovák. Vyštudoval vysokú školu a aktuálne žije so svojou priateľkou v prenajatom byte. Trpí narkolepsiou prvého typu. Aktuálne je zamestnaný ako osobný tréner. Narkolepsia sa u neho prejavila v detstve, no dokáže ju potlačiť.

Krátky sumár o pacientovi

Lukáš je osobný tréner, vďaka čomu je schopný si manažovať vlastný pracovný čas, prípadne si v čase potreby krátko zdriemnuť, aby dokázal ďalej fungovať. Aktuálne aj bez farmakoterapie dokáže zvládnuť svoje príznaky a potlačiť ich na nulu.


Ďalšie informácie

U Lukáša sa prvé príznaky narkolepsie začali prejavovať už v detstve, najmä zvýšená denná spavosť, no zároveň aj kataplexia a občasné príznaky parasomnií. Diagnózu však dostal až neskôr, no aj napriek tomu bol schopný normálne vyštudovať vysokú školu a stať sa profesionálnym kondičným trénerom. Prvé príznaky si začal všímať už v detstve, kedy na základnej škole začal pociťovať prvé príznaky kataplexie, kvôli čomu bol často terčom posmechu zo strany spolužiakov. Zvýšená denná spavosť prišla ako symptóm až neskôr. Aktuálne má partnerku, s ktorou spoločne žijú.

Lukáš neužíva žiadnu farmakologickú liečbu, no aj napriek tomu sa u neho príznaky narkolepsie prvého typu neprejavujú. Dodržiava však prísny režim, chodí spávať v približne rovnakom čase a budí sa v rovnakom čase, zdravo sa stravuje a veľa cvičí a hýbe sa, čo je taktiež spojené aj s jeho povolaním, pričom si zároveň občas počas dňa pospí, ak je to potrebné. Aj to sú alternatívne spôsoby toho, ako sa dá bojovať proti príznakom narkolepsie.

Občas sa u neho prejavia príznaky kataplexie, avšak je schopný ich vedome potlačiť, pretože vie, kedy prichádzajú. Najčastejšie ich u neho vyvolávajú práve pozitívne emócie, na základe toho teda vie, že vo vtipnej situácii musí zapnúť mentálnu brzdu a nepodvoliť sa spontánnemu emočnému prežívaniu, inak by sa u neho kataplexia prejavila a spadol by. Naplno sa dokáže uvoľniť hlavne v domácom prostredí, kde je pre neho prejavenie kataplexie prirodzené a zároveň vie, že je s ľuďmi, ktorým dôveruje.

Ukážky

Tak ono to bolo, keď si dobre spomínam, vlastne vtedy som nastupoval do deviatky a proste začal som na hodinách driemať. Začalo mi pero uchádzať rôzne, hej kadejako a viete ako aj na základnej škole aj spolužiaci sa chichúňali, že driemem a píšem, a takéto veci. Čiže tam to začalo postupne asi tým, tá denná spavosť, tam som si to začal v škole, kde vlastne sedím stále, čo nie je asi úplne v tejto súvislosti dobré, ale v tej škole to bolo asi tak najviac.

Určite. Videli v škole, videli, ja neviem... Rôzne akože boli také situácie, ale vravím nejako som to neriešil. Alebo boli k tomu nejaké komentáre, alebo poznámky, ale vravím, že ja som možno povahou tak nastavený, že nejako mi je jedno, čo si ako ostatní myslia a hovoria. Možno je to aj povahou, alebo neviem, či by som bol aj normálne takto nastavený, bez toho. Ťažko povedať, ale nejako som to nikdy neriešil, fakt, že neviem.