Michal trpí narkolepsiou prvého typu, nepracuje a je odkázaný na finančnú pomoc od rodičov. Snaží sa chodiť na občasné brigády, ale práca je pre neho veľmi náročná, najmä z dôvodov vysokej frekvencie denného spania.

Michal má 29 rokov, žije sám v rodičovskom dome. Narkolepsia sa u neho prejavila už v detstve, no všetci si mysleli, že je len lenivý a pomenúvali ho „ten chlapec, ktorý spí“. Aj napriek tomu však dokázal vyštudovať strednú školu a urobiť si maturitu. Aktuálne je nezamestnaný, nedokáže si udržať dostatočne dobrý režim na to, aby bol schopný osem hodín denne fungovať v nejakom zamestnaní, preto len niekedy, keď je toho schopný, vypomáha kamarátom alebo absolvuje jednorazové brigády.

Michal je slobodný, pretože ako sám tvrdí, do vzťahu treba niečo vniesť a dať, avšak on je schopný len zo vzťahu čerpať a brať, pretože by sa každá partnerka musela prispôsobovať jeho potrebám individuálnych fáz spania, ktoré niekedy trvajú prerušovane aj niekoľko dní, počas ktorých sa neozýva ani vlastnej rodine.

U Michala sa prejavuje celá paleta príznakov narkolepsie, od zvýšených denných spavostí, kvôli ktorým prespí niekedy väčšinu dňa, až po príznaky parasomnií – nočných halucinácií či spánkových paralýz. Jeho nočný spánok je paradoxne nedostatočný, keďže počas dňa dostatočne veľa spí. Tieto príznaky sa niekedy prejavia aj na verejnosti, kedy sa Michal stretáva s rôznymi reakciami. Niekedy s pozitívnymi, keď mu chcú ľudia pomôcť, napríklad v hromadnej doprave, keď už vedia, že by mal vystúpiť na svojej zastávke. Inokedy sa stretne aj s posmeškami. Verí, že sa o narkolepsii na Slovensku nevie dostatočne dobre.

Michal má dobrú skúsenosť so zdravotnou starostlivosťou, avšak liečba u neho nezaberá až tak dobre, ako by bolo chcené a stále je jeho život vysoko ovplyvnený príznakmi narkolepsie. Michal je zároveň jediný pacient s narkolepsiou na Slovensku, ktorý trpí paradoxne tiež syndrómom ADHD, čo sa prejavuje najmä tým, že po niekoľkých prespatých dňoch sa následne snaží dohnať všetko zameškané a je hyperaktívny.