Jozef pochádza zo západného Slovenska, žije spolu s manželkou a najmladšou dcérou v malej dedinke. Aktuálne je poberateľom polovičného invalidného dôchodku, pred nástupom ochorenia pracoval ako elektrikár. Teraz sa venuje najmä pomocným stavebným prácam.

Jozef je pán po päťdesiatke, ktorý trpí narkolepsiou bez kataplexie. Príznaky sa u neho začali prejavovať až v dospelosti, všimla si ich ako prvá manželka, ktorá po istej dobe začala aktívne pátrať po tom, čo by mohlo stáť za nadmernou únavou a dennou spavosťou, ktorou jej manžel očividne trpel. Tieto príznaky však trvali okolo šesť rokov, kým sa začali zhoršovať natoľko, že ich začali riešiť. Neuvedomovali si spočiatku totiž fakt, že by sa mohlo vôbec jednať o nejakú diagnózu. Riešiť zaspávanie ako problém začali kvôli tomu, že počas jazdy na bicykli sa pán Jozef pustil dolu kopcom a zaspal. Našťastie však dopadol na lúku. Následne na to začal Jozef podstupovať proces diagnostiky, od obvodného lekára, cez psychiatrické až po neurologické vyšetrenie, ktoré potvrdili prítomnosť diagnózy narkolepsie.

Ako sám pán Jozef popisuje, narkolepsia ho výrazne obmedzuje vo viacerých sférach, či už je to práca a momentálna nezamestnanosť až po koníčky. Často sa mu tiež stávalo, že zaspal v hromadnej doprave a vozil sa z konečnej na konečnú. Jozef je zároveň poberateľom polovičného invalidného dôchodku, ktorý je ale neporovnateľný s platom, ktorý pred tým mal. Aj kvôli tomu sa snaží si privyrobiť aspoň brigádami či pomocnými prácami na stavbách. V minulosti, keď ešte narkolepsiou netrpel, pracoval dvanásť rokov ako elektrikár a elektromechanik. Kvôli tejto chorobe si však už po zavretí fabriky nedokázal nájsť prácu v odbore, všade mohol vykonávať už len pomocné práce.

O svojom ochorení veľa nerozpráva, tvrdí, že o tom vie rodina, zopár známych a kamaráti. Tvrdí, že rodina mu je často oporou a starajú sa o neho. S úsmevom dodáva, že spolu s manželkou chodievajú do divadla, no on z neho nikdy nič nemám, pretože v ňom vždy zaspáva a manželka ho budí so slovami, že chrápe.

Jozef je aktuálne liečený farmakoterapiou, nikdy neskúšal alternatívne spôsoby liečby, no dodáva, že najviac mu proti nadmernej spavosti pomáha pohyb a práca. Aj počas občasných brigád ho musia kamaráti okríknuť, ak náhodou zastane a nepracuje, lebo vedia, že by okamžite začal driemať. Aj to je jedna z vecí, ktorá mu zo života spred narkolepsie chýba – večerný život a energia, ktorou kedysi oplýval, keďže teraz je pre neho nesmierne náročné aj len pozeranie televízie, čítanie novín či pozeranie do telefónu bez toho, aby pri tom okamžite zaspal.