U Pavlíny sa narkolepsia začala prvýkrát prejavovať až v dospelosti. Aktuálne je dlhodobo liečená farmakologicky, no snaží sa dodržiavať aj pravidelný spánkový režim. Ochorenie jej bolo diagnostikované po dlhej dobe pretrvávajúcich symptómov. Aktuálne zvláda toto ochorenie dobre.

Pavlína bola učiteľkou na základnej škole, pričom prvé príznaky sa u nej začali prejavovať až po štyridsiatke. Ako prvé spozorovala ona a jej okolie, že pri rozhovoroch často ubieha v témach a hovorí nezmysli, čo sa spočiatku snažila zahovoriť tým, že sa zamyslela nad inou témou. Príznaky nadmernej spavosti a kataplexie však začali trápiť najmä jej sestru a dcéru, ktorá je lekárkou. Tie jej dohovorili, aby postúpila diagnostický proces, ktorý následne potvrdil prítomnosť narkolepsie prvého typu.

V rámci prejavov diagnózy sa najviac začali podpisovať pod jej prácu a odbornú činnosť. Napríklad, pri opravovaní písomných prác a skúšok začala v polospánku hodnotiť nesprávne, prípadne písala do písomiek nezmysly. Kvôli tomu musela po sebe prácu vždy dôkladne skontrolovať.

Kvôli dennej spavosti sa jej dokonca stalo, že pri zaváraní zaspala a všetky zavarené marhule, ktoré práve sterilizovala, vybuchli, čo vystrašilo ju aj celú rodinu. Aktuálne sa jej zvykne stať, že pri pozeraní televízie čiastočne zaspí a síce počuje, čo sa vo filme odohráva, ale v hlave si vytvára vlastný obraz a film. Často ale kvôli tomu pozerá film na viackrát. Dokonca v nej zvýšenú dennú spavosť vyvoláva aj zahľadenie sa do plameňa ohňa.

Prejavy narkolepsie sa u pacientky nie vždy stretli s pochopením, najmä v práci, kde bola denné zaspávanie často terčom útokov zo strany vedenia. Pavlína je ale aktuálne dobre kompenzovaná liekmi a úpravou denného režimu, vďaka čomu dokáže vykonávať prácu a venovať sa sebe aj svojej rodine.

V rámci odkazov ostatným pacientom by chcela zdôrazniť najmä potrebu užívania liečiv a dodržiavania denného režimu tak, ako ju nastaví odborník. Zároveň dodáva, aby sa nebáli, aby pochopili, že sa do dá regulovať a zvládnuť.