Jana B. je pacientkou s narkolepsiou prvého typu a rozhovor prebiehal len pár dní po ukončení diagnostického procesu, ktorý definitívne potvrdil diagnózu. Aktuálne študuje na strednej škole, ašpiruje však aj na vysokoškolské štúdium v zahraničí.

Jana B. je mladá žena z malého mesta na východnom Slovensku. Prvé príznaky narkolepsie pociťovala už niekoľko rokov, avšak diagnostickým procesom prešla až v devätnástich rokoch. Samotný rozhovor bol realizovaný v nemocnici na neurologickom oddelení, kde vtedy pacientka bola hospitalizovaná kvôli diagnostike narkolepsie. Aj napriek tomu pre ňu toto ochorenie nebolo prekvapením a je rada, že sa jej príznaky nejakým spôsobom, po štyroch rokoch od nástupu, pomenovali. Prvé príznaky sa totiž u Jany B. začali prejavovať v deviatom ročníku na základnej škole.

Mladá pacientka trpí narkolepsiou prvého typu, čiže sa u nej prejavujú aj príznaky kataplexie. Tá sa u nej prejavuje najmä podlamovaním kolien, čo sa často stávalo napríklad v prítomnosti kamarátok, kedy v skupine panovala dobrá nálada. Často sa preto stávalo, že ju kamarátky museli podopierať a pomáhať jej. Tieto príznaky sa jej však stali aj na letnej dovolenke, kedy jej musela pomôcť mama, pretože sa jej kataplexia prejavila v mori. To, že by sa u nej mohlo jednať o narkolepsiu zistila vďaka miestnemu farárovi, u ktorého sa podobné príznaky prejavovali taktiež.

Najvýraznejšie problémy, kvôli tejto diagnóze, vníma práve v školskom procese, keďže jej zaspávanie zabraňuje sa dostatočne dobre sústrediť na vyučovaní. Aj v domácom prostredí je následne učenie a príprava na blížiace sa maturity náročné a zdĺhavé. Zvládať tento nápor a okolnosti spôsobené narkolepsiou jej ale efektívne pomáha zvládať práve dobre nastavený režim spánku cez deň a aj stravy. Aj napriek ťažkostiam v škole spôsobované príznakmi narkolepsie má ale ciele ísť na vysokú školu a dokonca by rada skúsila aj štúdium v zahraničí.