Klára je pacientkou, ktorá trpí zvýšeným denným zaspávaním a zároveň aj kataplektickými stavmi. Je zamestnaná, no veľmi veľké problémy vnímala práve v dopade narkolepsie na výkon jej práce. Kataplexiu vníma najmä v tom, že sa jej podlamujú kolená pri pozitívnych, ale aj negatívnych emóciách.

Klára pracuje ako kontrolórka kvality produktov a pri svojej práci zažívala prejavy narkolepsie, častokrát práve kataplexie, kedy sa jej podlamovali kolená a bála sa, že pri svojej práci nebude dostatočne precízna. Od vedenia už bola informovaná o tom, že v pracovnej činnosti nebola dostatočne efektívna a kvôli tomu si ju v práci prestali vážiť a vysmievajú sa z nej kvôli dennému zaspávaniu.

Nepríjemné udalosti sa jej diali aj mimo pracoviska, napríklad pri nákupe potravín, kedy počas čakania v rade zaspala a nastúpilo automatické správanie, počas ktorého tovar nezaplatila a odišla z obchodu. Pri tom ju zachytila ochranka a predavačka, mysleli si, že je opitá. Aj kvôli tomu s ňou chodieva dcéra.

V snahe po hľadaní pomoci začala navštevovať aj psychologičku, ktorá jej pomohla, no zároveň poukázala na fakt, že narkolepsia je chronické ochorenie a nedá sa z neho plne vyliečiť. Od tej doby je skôr stále v domácom prostredí a stráni sa spoločnosti.

Jej liečba je zameraná primárne na dodržiavanie spánkového režimu, ktorý ale nie vždy dokáže kontrolovať, prípadne sa zle vyspí a následne to má dopady na deň a dennú spavosť. Berie lieky na spanie, ktoré nie vždy dostatočne dobre zaberú a cez deň berie lieky, ktoré ju udržiavajú bdelú. Jej dcéra s Klárou žije, pričom tiež študuje na vysokej škole. Plánovala odísť do zahraničia, ale keďže sa stará o mamu a pomáha jej, tieto plány zavrhla.

Klára by bola rada, keby poznala iných pacientov a keby sa spolu aj stretávali a dávali si rady, čo a ako zvládnuť, kto sa ako má a ako sa im darí s týmto ochorením bojovať.