Helena trpí narkolepsiou prvého typu. Nástup príznakov zaznamenala okolo štyridsiatky, následne bola diagnostikovaná. Kvôli ochoreniu musela skončiť vo viacerých zamestnaniach a aktuálne je na dôchodku. Žije s manželom v meste na východnom Slovensku.

U Heleny sa príznaky narkolepsie začali prejavovať okolo štyridsiatich rokov, kedy si najmä jej okolie začalo všímať, že po práci častokrát zaspáva. To sa však začalo postupne zhoršovať, až do momentu, kedy jej manžel nenástojil na tom, aby navštívili odborníkov. Na základe tohto podnetu bola po približne dvoch rokov od nástupu symptómov pani Helene diagnostikovaná narkolepsia prvého typu – s kataplexiou.

Helena pracovne pôsobila na viacerých pracoviskách. Spomína niekoľko zamestnaní, v ktorých bola často preradená na inú pozíciu, kvôli prejavom automatického správania či zaspávania až kataplexie. Aj preto niekoľkokrát prácu zmenila, pracovala vo výrobe, v potravinách, ale aj pri montáži bielej techniky. Aj napriek liečbe sa však u nej v práci prejavovali rôzne príznaky ochorenia, no v rámci vedenia sa častokrát stretla práve s pochopením a upraveným režimom – častejšími prestávkami, povolenými zdriemnutiami či striedaním sa pri práci. Stretla sa však aj s negatívnymi reakciami, napríklad zo strany spolupracovníkov, ktorí kvôli krátkym prestávkam museli pracovať dlhšie. Momentálne je pani Helena na invalidnom dôchodku, ktorý dostáva nielen kvôli narkolepsii, ale aj kvôli problémom so srdcom a iným zdravotnými ťažkostiam. Aj napriek tomu však stále nepoberá plný invalidný dôchodok.

Pani Helena však prežila aj náročné chvíle, najmä spojené s kataplexiou. Medzi jeden z jej koníčkov patrí napríklad bicyklovanie, počas ktorého sa veľmi teší a smeje. To však vyvoláva kataplektické stavy a aj v rozhovore Helena popisuje, ako raz z bicykla spadla skončila v nemocnici a dlhodobo s golierom okolo krku. Taktiež kvôli spánkovému apnoe musí pri každom zdriemnutí aj večernom spánku nosiť dýchací prístroj, na ktorý si však celkom dobre zvykla a považuje ho už len za nutnosť, nie nepríjemnosť.

Aktuálne žije pani Helena v meste na východnom Slovensku so svojím manželom. Má dve deti, syna a dcéru, ktoré sú už dospelé a osamostatnené, pričom sa najviac teší na blížiacu sa svadbu a verí, že sa dočká aj vnúčat. Vo voľnom čase sa veľmi rada venuje napríklad skladaniu origami. Najväčšiu radosť počas dôchodku jej robí záhradka, o ktorú sa ale kvôli zdravotným problémom nebola schopná postarať sama a prenechala ju svojej sestre. Aj tak ju však stále navštevuje na bicykli, ktorý jej taktiež robí veľkú radosť.