Monika trpí narkolepsiou prvého typu, príznaky denného zaspávania mala už v detstve, ale riešila ich až v dospelosti, kedy sa u nej prvýkrát prejavila kataplexia. Narkolepsia u nej ovplyvnila hlavne prácu, keďže je vyštudovaná zdravotná sestra.

Monika trpela zvýšenou dennou spavosťou od detstva, kedy ale nikto tieto stavy neriešil. Aj napriek tomu vyštudovala strednú zdravotnícku školu. Sama tvrdí, že aj vzhľadom na to, že študovala zdravotníctvo a mala učiteľov zdravotníkov, boli k jej spavosti zhovievaví a dokázala sa primerane adaptovať na odbor a následne prácu.

Jej príznaky sa zhoršili až neskôr, kedy už bola vydatá a mala dieťa, pretože sa začal prejavovať príznaky kataplexie, čo u nej aj jej rodiny spôsobilo strach. Aktuálne je teda liečená na narkolepsiu prvého typu.

Najväčší dopad vníma najmä v pracovnej sfére, keďže ako zdravotná sestra nemohla vykonávať činnosti spojené s jej prácou vzhľadom na príznaky. Aj napriek tomu však zotrvala v zdravotníctve, keďže s jej rodinou žili v byte poskytovanom zamestnancom nemocnice a keby prišla o prácu, prišli by aj o bývanie. Aktuálne je na polovičnom invalidnom dôchodku, ktorý jej takmer ani nebol prisúdený a popri tom pár hodín denne pracuje v teréne a chodí sa starať o klientov, ktorým je potrebné poskytovať domácu zdravotnú starostlivosť. Veľkým nedostatkom je pre ňu v rámci práce tiež absencia vodičského preukazu, ktorý nemá kvôli tejto diagnóze a teda je schopná starať sa len o klientov, ku ktorým sa dokáže dostať peši. Aj vďaka tomu denne prejde pešo niekoľko kilometrov.