Jozefína svoje denné spanie od detstva nikdy neriešila, až do chvíle, kedy sa príznaky zhoršili a začala mať problémy v práci a aj pri starostlivosti o novonarodené dieťa. Ako sama tvrdí, keby nenastala liečba, prespala by celý svoj život.

Jozefína je pacientkou už niekoľko rokov a tvrdí, že bez predpísaných liekov by prespala celý svoj život. V škole počas detstva ju neustále považovali za lenivú, kvôli príznakom zvýšenej dennej spavosti. Nikto neriešil, že by sa mohlo jednať o stav spôsobený diagnózou. Našla si partnera, za ktorého sa následne vydala a majú spolu jednu dcéru, o ktorú sa nedokázala starať samostatne, pretože sa spolu s ostatnými členmi rodiny bála, že ju neudrží a pri tom, ako zaspí, jej ublíži.

Svoje príznaky začala riešiť až na odporúčanie iných odborných lekárov, keďže sa jej začali prejavovať aj na vyšetreniach na kardiológii a nefrológii. Zistilo sa, že jej srdcová frekvencia rok od roka poklesne o niekoľko úderov za minútu. Až neskôr ju poslali na vyšetrenie u neurológa a následne somnológa v spánkovom laboratóriu, kde bola zistená narkolepsia druhého typu.

Po nastavení liečby špecifickým typom liekov nedokáže porovnať život, ktorý žila pred tým s tým, ktorý žije teraz. Má rôzne koníčky a dokáže fungovať cez deň bez toho, aby zaspala počas bežných činností, ako tomu bolo pred tým. Správna diagnostika jej zlepšila celkovú kvalitu života aj vďaka nastavenej liečbe. Vďaka tomu sa teraz dokáže tešiť z vnúčaťa a venovať svoj čas sebe aj svojim blízkym.

Počas dospievania jej dcéry nemali dobré vzťahy, pretože Jozefína potrebovala neustále spať. Ako sama popisuje, prespala celé obdobie rastu jej dcéry, jej dospievanie a dokonca aj obdobie, v ktorom si našla priateľa, za ktorého je už aktuálne vydatá a majú dieťa. Teraz je už však všetko inak a nebojí sa o tomto živote hovoriť s ostatnými.